Pri náčrte budúcnosti CVČ je potrebné urobiť pohľad do minulosti a uvedomiť si prítomnosť .
Minulosť bola o tradíciách budovaných niekoľko desiatok rokov ľuďmi, ktorí svoju prácu robili a robia tak, ako to vyžadovala doba a vychádzajú z vlastných skúseností a zabehnutých činností. Boli a sú to
pravidelné krúžkové činnosti ako strelecký, modelársky krúžok, počítače, fotokrúžok, prírodovedecké záujmové útvary, mažoretky, malý Vtáčnik, jazykové krúžky...,
tábory mestské, denné alebo letné
príležitostné činnosti ako spoločenské podujatia zábavného, športového, kultúrneho či poznávacieho charakteru
Zmenou filozofie štátu k CVČ je momentálne potrebné uskutočniť jeho totálnu transformáciu vo dvoch hlavných bodoch.
pri udržaní tradičných činností rozšíriť činnosť v okruhu nízkoprahových aktivít v neformálnych činnostiach detí a mládeže, vychádzajúcich z ich skutočných záujmov, bez vštepovania názorov a vkusu dospelej generácie .
vzhľadom ku zmene financovania CVČ a momentálneho stavu nájsť cestu ku kvantitatívnemu nárastu činnosti cestou
dobrovoľníckej práce mladých ľudí, ktorí majú k deťom blízko
veľmi úzkej spolupráce s rodičmi detí, ako možnými spolupracovníkmi
spolupráce s pedagogickými školami , formou praxe študentov získavať vodcov mladých kolektívov
vytvárania čo najväčšieho počtu nízkoprahových zariadení (klubov, športovísk, čajovní, čitární a pod...)
zhodnotenia budovy, v ktorej sa CVČ nachádza, vytvorenia priestoru na poriadanie seminárov, školení, športových sústredení, konferencií a pod., ktoré jednak poskytnú ubytovanie, stravu a celý servis na skvalitňovanie prípravy mladých ľudí a zabezpečí aj materiálne zabapečenie chodu zariadenia.
Budúcnosť CVČ je však hlavne v prístupe k deťom a mládeži, ktorá sa nachádza na križovatke a musí si nájsť svoju vlastnú cestu. Ak objekt nášho snaženia - naše deti a mládež pocíti v CVČ miesto, kde nájde to, čo hľadá , dosiahneme cieľ. Ale čo to je, na to nemôžeme prísť my , ale oni. My vytvorme podmienky a počúvajme ich.