Prievidza.sk | Ofici�lna str�nka mesta Prievidza

Jozef Skopecz
�estn� ob�ianstvo udelen� po�as Rak�sko-Uhorska
V hist�rii mesta sa stal jeho prv�m �estn�m ob�anom. Narodil sa v Prievidzi v druhej polovici 18. storo�ia. Vy�tudoval teol�giu a ako k�az p�sobil na r�znych far�ch. Za�iatkom 19. storo�ia bol kanonikom v J�gri. Patril medzi ve�k�ch mec�nov rodn�ho mesta, jeho dary dosiahli v��ku takmer dvadsa�-p�tis�c zlat�ch. V roku 1823/24 dal zrekon�truova� starobinec (tzv. �pit�l), po po�iari ho dal opravi�. Venoval peniaze na opravu kostola a daroval mestu ve�ov� hodiny. Zriadil z�kladinu pre miestnu �kolu, ��m ju zachr�-nil pred zru�en�m. Rodisko mu bolo v�a�n� za jeho nezi�tn� pomoc, o �om sa p�e aj v pam�tnej listine vlo�enej v roku 1832 do ve�ovej gule farsk�ho kostola. Pripom�naj� ho dve pam�tn� tabule � jedna vo vstupe mari�nskeho kostola, druh� v ��pit�li�. D�tum jeho narodenia i �mrtia nie je zachovan�.

Benedict Csapl�r
�estn� ob�ianstvo udelen� po�as Rak�sko-Uhorska
Narodil sa 3. janu�ra 1821 v Dunajskej Strede. Ako p�tn�s�ro�n� vst�pil do rehole piaristov v Prievidzi, tu ako novic vyu�oval na �kole v rokoch 1838 a 1839. Vy�tudoval filozofiu, teol�giu, ovl�dal nieko�ko re��. Ako profesor dejepisu, zemepisu, gr��tiny, latin�iny, ma�ar�iny a n�bo�enstva p�sobil na mnoh�ch �kol�ch Uhorska. Tridsa� rokov p�sobil v Budape�ti ako provinci�lny historiograf, bol �lenom Uhorskej akad�mie vied.
V lete roku 1873 nav�t�vil Prievidzu, zauj�mal sa o arch�v piaristov i mesta. V ma�arskom historickom �asopise Sz�zadok (Storo�ia) uverejnil v�sledky svojho b�dania pod n�zvom T�rt�neti adatok Privigye multj�rol (Historick� �daje o minulosti Prievidze). V �l�nku o Prievidzi uverejnil privilegi�lnu listinu kr�ovnej M�rie z roku 1383, spomenul aj jej nieko�-kon�sobn� potvrdenie, op�sal hospod�rsky v�voj mesta a trad�cie Prievid�a-nov. Bol prv�, kto nap�sal stru�n� dejiny mesta. �estn�m ob�anom sa stal roku 1878. Zomrel 20. augusta 1906 v Budape�ti.

Jozef Siv�k
�estn� ob�ianstvo udelen� po�as I. �SR
A� po p�desiatich rokoch, za 1. �SR v roku 1928, bol medzi �estn�ch ob�a-nov mesta zaraden� �al�� v�znamn� mu�, ktor� prispel k jeho rozvoju po kult�rnej i hospod�rskej str�nke. Do Prievidze pri�iel z Liptova v roku 1919 ako �k�ldozorca. Mal ve�k� ��as� na n�rodnom preb�dzan� Prievidze, kde organizoval kurzy sloven�iny, bol spoluzakladate�om a redaktorom �asopisu N� kraj aj akt�vnym �lenom v�boru v r�znych miestnych spolkoch. Tu nap�sal i nieko�ko u�ebn�c pre �koly. V 1. �SR sa stal poslancom N�rodn�ho zhroma-�denia. Ako poslanec zachr�nil v roku 1919 gymn�zium pred zru�en�m, vymohol �t�tne podpory na r�zne stavby v Prievidzi � na okresn� zdravot-n� stanicu, re�lne gymn�zium na Mari�nskej ulici a na prestavbu b�val�ho kamenn�ho mosta nad Handlovkou pri Carpathii.

Anton Mi��uth
�estn� ob�ianstvo udelen� po�as I. �SR
Narodil sa v Donovaloch 19. novembra 1866 v chudobnej ban�ckej rodine. Gymn�zium a teol�giu vy�tudoval v Banskej Bystrici a po vysviacke ako kapl�n p�sobil na r�znych miestach. V roku 1921 sa dostal za k�aza do Prievidze, kde na gymn�ziu vyu�oval n�bo�enstvo. P�sal �l�nky do sloven-sk�ch nov�n a �asopisov pod r�znymi pseudonymami, jeden pr�zna�n� pre jeho priamu a svojsk� povahu bol Kyjak. Prispieval do �asopisu N� kraj, ktor� v ur�itom �ase aj viedol. V roku 1924 vy�la jeho zbierka b�sn� �Z v�ru �ivota�. Zo �tudentsk�ch �ias je zn�ma jeho b�se� Pla� matky nad odrodil�mi synmi. Jeho z�sluhou bola postaven� chlap�ensk� �kola na Dre-venom r�nku. Z �rokov z�kladiny, ktor� venoval prievidzsk�mu Alumneu, sa vypl�cali odmeny vynikaj�cim �iakom. Bol akt�vnym �lenom r�znych kult�rnych a charitat�vnych spolkov. V roku 1929 sa stal starostom mesta a t�to pr�cu vykon�val a� do roku 1934. Zomrel 3. febru�ra 1935, pocho-van� je na cintor�ne na Mari�nskom v��ku. Plastika or��a na jeho n�hrob-ku symbolizuje jeho p�sobenie v Prievidzi, ktor� v tomto meste zanechalo hlbok� br�zdu.

Dr. J�n Nov�k
�estn� ob�ianstvo udelen� po�as I. �SR
Narodil sa 16. novembra 1890 v Prievidzi. Po �t�di�ch �il a pracoval ako redaktor v Budape�ti. Mal siln� n�rodn� povedomie, v roku 1918 hne� po prevrate opustil zamestnanie a hl�sil sa do slu�ieb svojho mesta. Stal sa okresn�m n��eln�kom v Prievidzi a s�stredil okolo seba miestnu inteligen-ciu. Po�as svojho p�sobenia bol zakladate�om a z�rove� ve�mi akt�vnym �lenom takmer v�etk�ch spolkov. Bol spoluzakladate�om a redaktorom �asopisu N� kraj, ktor� �asto aj hmotne podporoval. Nap�sal nieko�ko kn�h a praktick�ch pr�ru�iek. �estn�m ob�anom mesta sa stal v roku 1934, ke� odch�dzal z Prievidze na Krajinsk� �rad ako ministersk� radca. Zomrel 7. j�la 1959 v Bratislave, pochovan� je v Prievidzi.

J�n Urs�ny
�estn� ob�ianstvo udelen� v roku 1946
Narodil sa v roku 1896 v rodine politika a statk�ra. Vy�tudoval hospod�r-sku �kolu a od mladosti sa anga�oval v agr�rnych stran�ch. Bol poslancom N�rodn�ho zhroma�denia a v rokoch 1945-47 podpredsedom vl�dy �SR. V roku 1948 ho vo vykon�truovanom procese ods�dili, roku 1953 prepustili, rozsudok bol roku 1964 zru�en� Najvy��m s�dom. �estn� ob�ianstvo Prievidze mu bolo udelen� v roku 1946. Zomrel v roku 1972. V roku 1992 bol vyznamenan� Radom T. G. Masaryka 2. triedy in memoriam.

Heinrich Unland
�estn� ob�ianstvo udelen� komun�lnou samospr�vou od roku 1991
Narodil sa 16. apr�la 1943 v z�padonemeckom meste Ibbenb�ren. Vy�tudoval Obchodn� �kolu v Osnabrucku a �al��m �t�diom sa pripravoval na pr�cu obchodn�ka v priemysle. Od roku 1969 bol �lenom mestskej rady v rod-nom meste a od roku 1984 jeho starostom. Zast�val funkcie v r�znych zdru-�eniach, spr�vnych rad�ch, zv�zoch, anga�oval sa v pr�ci pre evanjelick� cirkev i handicapovan�ch �ud�. Bol �lenom Euroregion�lnej rady vo Zv�ze miest a obc� Nordrhein � Westf�lska, hovorcom skupiny v SPD v regi�noch M�nstersk�ho kraja, koordin�torom a hovorcom programu Leonardo da Vinci pre �tudentov. Priemyseln� a obchodn� komora ho vyznamenala Striebor-nou a zlatou ihlou. V roku 1988 bol spoluzakladate�om partnerstva s Prie-vidzou a �estn�m ob�anom n�ho mesta sa stal v roku 1993. Bol aj �estn�m �lenom spr�vnej rady Nad�cie V. B. Nedo�ersk�ho v Prievidzi, ktor� vznikla na podporu vysoko�kolsk�ho vzdel�vania �tyroch fak�lt v Prievidzi.

Piergiorgio Ghibo
�estn� ob�ianstvo udelen� komun�lnou samospr�vou od roku 1991
Taliansky ob�an, narodil sa 18. marca 1938 v Luserna San Giovanni, ktor� sa nach�dza v regi�ne Piemonte s hlavn�m mestom Tur�n. E�te ako �kol�k za�al pracova� v kraj��rstve. V sedemn�stich rokoch u� mal vlastn� firmu, ktor� viedol a� do n�stupu na vojen�inu. Od dvadsiatich troch rokov pra-coval v spolo�nosti RIV � SKF v Pinerolo. S��asne �tudoval, bol ocenen� diplomom Geometer a v tejto profesii zostal a� do roku 1995. Stal sa prezi-dentom �portov�ho klubu 3S a miestneho tenisov�ho klubu Tennis klub. �ije v rodnom meste, v ktorom bol v roku 1990 zvolen� za poslanca. V roku 1993 sa stal prim�torom mesta a t�to funkciu vykon�val a� do roku 2004. V s��asnosti p�sob� ako �len mestskej rady. �estn�m ob�anom mesta Prievidze sa stal v roku 2003. S�m toto ocenenie pova�uje za najv��iu �es� vo svojom �ivote.