Dnes je: 28. 03. 2024 | Meniny má/je sviatok: Soňa

English | Slovensky

RSS

Späť na hlavnú stránku Prievidza.sk
HISTÓRIA:
Prví ľudia
Prvé písomné pramene
Kráľovské výsady
Panovnícke privilégiá
Prievidzské cechy
Reformácia a turecké vpády
Strata mestských slobôd
Storočie prevratných zmien
Po meruôsmych rokoch
Nástup 20. storočia
Po vzniku I. ČSR
Pred hospodárskou krízou
Roky vojny
Mesto v druhej polovici 20. storočia
Po meruôsmych rokoch
2. polovica 19. storočia
Prievidza sa stala strediskom obchodu s múkou a obilím a tiež predaja rožného dobytka. V priemysle pretrváva malovýroba - v Necpaloch sa v tehelni vyrábali dlaždice a škridla, na rieke Nitre pracovali dva mlyny a v meste pálenica.

1851
Zatvorenie piaristického gymnázia bolo dôsledkom absolutizmu a jeho obnovovanie sa udialo až v rokoch 1869 -1874, čo využila nastupujúca maďarizácia.

1855
V súdnom spore s bojnickým panstvom stratili Prievidžania jednu tretinu lesov.

1861, jún - júl
Do mesta prišla jednotka s dvesto vojakmi, ktorých vedenie malo získať nezaplatené poplatky panstvu za užívanie regálnych práv.

1863
Vytvorením židovskej školy, ktorá sa neskôr stala dostupnou aj ostatným deťom, sa posilnil vzdelávací proces.

1867
Narastajú snahy na pomaďarčenie aj školstva v meste.

1870
Väčšinu remeselníkov tvorili súkenníci (232 majstrov), ďalej 13 garbiarski majstri, 9 obuvníci, 7 stolári, 5 čižmári, 4 kováči, 4 hrnčiari a 4 hrebenári. Z celkovej výmery chotára Prievidze 4999 kat. jutár pripadala pätina dvom statkárom a zvyšok sa delil medzi 549 malých a stredných držiteľov pôdy. V tomto roku mala Prievidza 2719 obyvateľov.

1870, 6. novembra
V rodine obuvníka Františka Švéniho sa narodil ako ôsme dieťa syn Gustáv, ktorý sa od roku 1896 podieľal na činnosti sociálnodemokratickej organizácie a stál pri zrode prvého slovenského robotníckeho časopisu Nová doba. Už roku 1897 ho zvolili ako jediného Slováka do vedenia uhorskej sociálnej demokracie.

1871
Prievidza stratila charakter slobodného mesta a stáva sa veľkou obcou. Samosprávnym orgánom bolo 24 volených členov a 24 virilistov, ktorí boli určovaní podľa majetku a podľa výšky daní. Na čele magistrátu stál mešťanosta, ďalej štyria senátori, notár, fiškál, hospodár, obecný tútor, mestský gazda a lekár.

1871, máj
Časopis Orol, ktorý redigoval Andrej Truchlý, upozorňoval na postupný národnostný útlak.

1871, 8. novembra
Z iniciatívy Andreja Truchlého Sytnianskeho založili Prvú prievidzskú sporiteľňu, ktorej riaditeľom sa stal Ignác Kiss.

1872
Prievidza sa stala opätovne správnym a súdnym sídlom okresu, na pôde ktorého sa vytvorili aj ďalšie spolky a inštitúcie. Hospodársky spolok údolia rieky Nitry sa mal podieľať na povznesení hospodárstva.

1875
V lokalite Mestský háj vybudovala rodina Heumannovcov pálenicu.

1875, 4. apríla
Za účasti vyslanca vlády Petérffyho sa otvorila tkáčska škola, ktorá mala prispieť k oživeniu prievidzského súkenníctva.

1876, 30. januára
Po vyhlásení slobody živností vznikol Spolok súkennícky, ktorý mal zachovať súkennícke remeslo, ale od svojho vzniku zápasil s nedostatkom finančných prostriedkov.

1882
Život v meste ovplyvňuje odnárodňovacie úsilie a celkové maďarizačné snahy sa pomaly presadzujú vo všetkých oblastiach. Dobrovoľníci zakladajú požiarny zbor.

1883
Prievidza sa stala členom maďarizačného spolku Felvidéki magyar közmüvelödési egyesület (FMKE) so sídlom v Nitre a jeho činnosť získala značnú podporu.

1884
Prvá prievidzská sporiteľňa sa presťahovala do vlastnej budovy.

1884, 31. marca
Z iniciatívy poslanca uhorského snemu E. Sporzona sa vytvorilo Prievidzské súkennícke družstvo, pre ktoré získal aj štátnu objednávku. Výstavba nových objektov a kúpa zariadení však spôsobila zadĺženie družstva.

1888
V meste bola zriadená dievčenská ľudová škola, pre účely ktorej postavili roku 1890 nový objekt. Ustanovil sa horský komposesorát.

1889
FMKE zriadil spolkovú materskú školu, ktorú navštevovala viac ako stovka detí.

1896
Vo voľbách do parlamentu sa kandidátom za Prievidzský okres stal Michal Jurišš, ktorý sa zasadzoval za udržanie národného povedomia.

1896, 18. apríla
Železničná trať z Veľkých Bielic do Prievidze bola otvorená. Ďalšia výstavba pokračovala budovaním vlakových tratí z Prievidze do Nitrianskeho Pravna roku 1909 a Handlovej 1913.
Spolupracujúce weby: www.zoznamrealit.sk www.prievidza.virtualne.sk
Copyright © 2024     Mesto Prievidza, Námestie slobody č. 14, 971 01 PRIEVIDZA
Tel.:.+421/0/46/51 79 110     51 79 111     54 26 941     Fax: +421/0/46/542 34 74
Webmaster    Created by WebCreative.info člen skupiny HOTEL.EU s.r.o.