1823
K pôvodným mestským benefíciám, ktoré už opätovne boli v nájomnom hospodárení mesta, pribudli aj dva nové termíny jarmokov. V Prievidzi sa jarmoky konali 25. januára, 19. marca, 3. mája, 27. júla, 10. augusta, 14. septembra, 10. októbra a 30. novembra. V tomto období sa s pomocou prievidzských rodákov postavil mestský starobinec aj nová budova pošty a magistrát sa už niekoľko rokov pokúša vybudovať mestský vodovod.

1824
Rozsiahly požiar zničili 185 domov a 90 stodôl na východnej strane námestia v blízkosti Dreveného rínku a Dlhej ulice.

1825
Pri ďalšom katastrofálnom požiari zhorelo 205 domov a 36 stodôl na námestí, na Výstrkove a Piaristickej ulici.

1831
V meste sa rozšírila epidémia cholery, ktorá vtedy zasiahla značnú časť Uhorska.

1832
Požiar vznikol na námestí a šíril sa od mestského domu cez Dlhú ulicu až na Sihoť a zachvátil 98 domov a 25 stodôl.

1848, 2. apríla
Pred budovou gymnázia sa konalo zhromaždenie obyvateľov, na ktorom prievidzský notár Juraj Ďuriak po slovensky vysvetľoval význam marcových zákonov, ktoré vyhlasovali rovnosť občanov pred zákonom a vplývali aj na vzťahy k zemepanstvu. Pod vplyvom prievidzského farára Alojza Ďurjaka sa vytvorila 250 členná jednotka národnej gardy.

1848, 11. apríla
Zhromaždenie pred mestským domom je dôkazom požiadavky na riešenie nielen národnostnej otázky, čo so znepokojením sledovali úrady.

1848, 10. mája
Cestou na národné zhromaždenie v Liptovskom Mikuláši sa zastavil Jozef Miloslav Hurban a rozdával leták Slováci, Bratia.

1848, jún
Alojz Forgách sa stal vo voľbách kandidátom slovenskej časti obyvateľstva, čo odmietla šľachta a presadila E. Simoniho.

1848, september
Prievidzská národná garda sa zúčastnila v bojoch na Myjave, ktoré skončili porážkou hurbanovských vojsk.

1848, 19. októbra
V meste zmobilizovali opäť jednotky národnej gardy a obyvateľstvo muselo zabezpečovať ich ubytovanie a zásobovanie.

1848, 1. decembra
Zhromaždenie 17 richtárov bojnického panstva bolo protestom proti svojvôli vrchnosti v zámku - sedrii kriminálskej.

1848, december
Cez Prievidzu prechádzali v niekoľkých prúdoch skupiny košútovských vojsk a cisárske vojenské oddiely.

1849, 10. januára
Dobrovoľnícke jednotky pod vedením Bedřicha Bloudka sa po príchode usídlili v budove piaristického gymnázia, kde býval aj štáb generálmajora Götza. Zanietenie bojovať za národné slobody však sa mohutnejšie neprejavilo a obyvateľstvo ovládané promaďarským Forgáchom stálo viac na strane košútovských vojsk.

1849, apríl
Z Prievidze odišlo cisárske vojsko a vystriedali ich príslušníci maďarskej armády. Po štvrtých odvodoch v tom roku regrúti z Prievidze nastúpili do Trenčína a do mesta sa natrvalo vrátili cisárske vojenské oddiely.

1849, 23. augusta
Major Henrich Lewartowski prevzal velenie cisársko-kráľovských dobrovoľníckych oddielov a písomne listom z Oslian požadoval od prievidzského magistrátu zabezpečiť 100 porcií chleba a primerané množstvo mäsa.

1849V meste sa zriadil slúžnovský úrad a v rokoch 1850 - 1854 aj okresný súd.