1902
Obecné zastupiteľstvo uzatvorilo dohodu so Šalgotarjánskou kamenouhoľnou spoločnosťou dohodu s podmienkou zabezpečiť zamestnanie aspoň 500 obyvateľov Prievidze. FMKE rozšíril svoje pôsobenie zriadením ľudovej knižnice.

1900
Pri Kamennom moste sa konala prvá súťažná výstava chovateľov dobytka.

1905, 9. júla
K finančným ústavom pribudla Prievidzská ľudová banka.

1906, 17. januára
Služby začala poskytovať aj Prievidzská gazdovská banka.

1907
Maďarizačné tendencie získavali prevahu a maďarčina sa na základe zákonných noriem stala vyučovacím jazykom aj v slovenských ľudových školách. Začalo sa s vydávaním týždenníka Privigyei hirlap. Prvé podmienky pre vznik továrne na spracovanie liečivých rastlín pod názvom Hornouhorská továreň na éterické oleje a pestovateľsko-spracovateľský závod liečivých bylín dr. Eugena Skyčáka a bratov Heumannovcov.

1907, 5. novembra
V chotári Prievidze vznikol štrajk, ktorý je prvým robotníckym vystúpením na hornej Nitre.

1909
Pôvodná továreň na éterické oleje sa zmenila na účastinnú spoločnosť Carpathia.

1910
Z celkového počtu obyvateľov 4479 pracovalo v priemysle 438, z toho 398 mužov a 40 žien. Z nich bolo 182 samostatných remeselníkov.

1912
Finančné ústavy Prvá prievidzská sporiteľňa a Prievidzská ľudová banka vytvorili spoločnú inštitúciu, ktorá budovala ďalšie filiálky v Nitrianskom Pravne a Žabokrekoch nad Nitrou.

1911
Gymnázium sa rozhodnutím zmenilo na osemtriedne.

1912
K spoločnosti Carpathia sa pričleňuje aj tehelňa, ktorú kúpili od Viliama Heumanna roku 1917.

1913
Zástupcovia Prievidze vyčlenili z obecného majetku pozemok na výstavbu továrne na spracovanie juty, pretože s plánovanou výstavbou textilky sa nezačalo.

1914, júl
Vojnové udalosti vstúpili aj do hospodárskeho života mesta, pretože väčšina mužov nastúpila do armády.

1917 - 1918
Bojnické panstvo začalo v Necpaloch so stavbou parnej píly, ktorú však nikdy nedokončili.